Slovakia / Slovensko

V kontexte toho, čo mnohí nazvali „vymieranie médií“, spôsobené pandémiou, ekonomickou nestabilitou, dezinformáciami a vojnou, vzrástol počet nezávislých spravodajských médií.

Kým zavedené spravodajské médiá v poslednej dekáde naďalej znižovali počty personálu, digitálne natívne (tzn. pôvodne digitálne) médiá prekvitali po celej Európe, zapĺňali nové púšte, priťahovali rozčarované publikum a skúšali nové spôsoby zdieľania životne dôležitých informácií.

Napriek politickým, ekonomickým a jazykovým rozdielom, ktoré charakterizujú vyše 40 krajín, v ktorých prebiehal tento výskum, 540 organizácií digitálnych natívnych médií, ktoré sú uvedené v našom adresári projektu Oasis, čelí mnohým rovnakým výzvam a príležitostiam.

Naše kľúčové zistenia:

• Digitálne médiá používajú sociálne siete, aby cielili na mladšie publikum, posielajú spravodajské aktualizácie cez Telegram, aby sa vyhli cenzúre. Školia novinárov z radov občanov, aby zasiahli nedostatočne pokryté komunity.
• Viac ako 85 % digitálnych mediálnych organizácií sa vyjadrilo, že medzi kľúčové oblasti, ktoré pokrývajú, patria problémy spoločnosti a ľudské práva, ďalej témy súvisiace s migráciou, utečencami, rodom a feminizmom.
• Viac ako 50 % z nich vynakladá prostriedky na investigatívnu žurnalistiku a mnohí uzatvárajú spojenectvá naprieč hranicami za účelom pokrytia príbehov.
• Viac ako 58 % zakladateľov médií, ktoré sú uvedené v tejto správe, sú ženy. Sú vysoko kolaboratívne a väčšina má dvoch alebo viacerých spoluzakladateľov.
• Médiá založené tímami, ktoré zahŕňajú aj mužov, aj ženy, hlásili najvyššie príjmy, priemerne 509 740 € ročne.
• Tí, ktorí investujú do rozvoja podnikania, budujú udržateľnejšie organizácie. Mediálne kanály, ktoré majú najmenej jedného zamestnanca určeného na generovanie príjmu, hlásili priemerný ročný príjem šesťkrát vyšší, než tie, ktoré ľudí v týchto rolách nemajú: 598 539 € v porovnaní s 95 629 €.
• Viac ako polovicu médií v tejto štúdii tvoria neziskové organizácie a mnohé z podnikov orientovaných na zisk investujú viac do žurnalistiky než do vytvárania ziskov.
• Medzi neziskovými médiami sú primárnymi zdrojmi príjmu granty, individuálne dary a členstvo (v tomto poradí). Medzi médiami zameranými na zisk sú najväčšími zdrojmi príjmu inzercia, predplatné webových stránok a granty.
• Kľúčová je diverzita príjmu, ale príliš veľké množstvo zdrojov nie je úmerné väčšiemu úspechu. Zdá sa, že za účelom udržateľnosti a nezávislosti je optimálne rozvíjať dva až šesť zdrojov príjmu.
• Kanály digitálnych natívnych médií sú v rozsahu od malých startupov prevádzkovaných dobrovoľníkmi, ktorí sú oddaní svojim komunitám, až po vysoko ziskové viacplatformové prevádzky, ktoré priťahujú milióny zobrazení stránok každý mesiac a zarábajú milióny eur ročne.
• Hoci pár médií v tejto štúdii je starších ako 20 rokov, viac ako polovica začala publikovať v poslednej dekáde. Najväčší počet bol založený v roku 2016.

Udržateľnosť je ťažká a neexistuje jednoduchý recept na úspech. Avšak mnohí mediálni lídri, s ktorými sme robili rozhovory, dokazujú, že je možné nájsť podporu, ktorú potrebujú, aby slúžili svojim komunitám.

„Bez oligarchov, bez paywallu. Len vaše dary a naša práca,“ je slogan českého digitálneho natívneho kanála Deník Referendum, ktorý bol založený v roku 2009. Šéfredaktor Jakub Patočka nám povedal o svojej metóde: „Čitatelia, ktorí si želajú diskutovať [v časti komentáre] pod našimi článkami, platia poplatok. Tento prístup generuje skromný príjem a tiež pomáha kultivovať diskusiu.“

Spomedzi vydavateľstiev v našom adresári sú zaujímavým modelom mediálne družstvá financované cez príspevky od členov. V Spojenom kráľovstve členovia družstva Bristol Cable sú „demokratickými akcionármi“, čo znamená, že sa môžu zúčastniť výročných valných zhromaždení organizácie, hlasovať za redakčné kampane a kandidovať vo voľbách do správnej rady bez výkonných právomocí.

Väčšinu mediálnych podnikov, ktoré mapujeme v našom nášho adresári,založili novinári, často s obmedzenými zdrojmi a podnikateľskými skúsenosťami. Napriek týmto (a viacerým iným) prekážkam, mnohí povedali, že v nasledujúcich rokoch očakávajú rast.

Niektoré inšpiratívne príklady budú čitateľom z oblasti médií dobre známe, ale veríme, že medzi nimi nájdete niekoľko prekvapení. V tejto súvislosti si nenárokujeme na to, že táto prvá verzia projektu Oasis reprezentuje všetky médiá, ktoré by mali byť zahrnuté do nášho európskeho adresára.

Mnohé naše zistenia v tejto štúdii boli v súlade s našimi predchádzajúcimi výskumnými projektmi a na poskytnutie širšieho kontextu a údajov pre porovnanie sme sa ponorili hlbšie do všetkých kľúčových zistení uvedených vyššie v správe, ktorá nasleduje.

Tento výskumný projekt sme realizovali pomocou metodológie, ktorú sme v SembraMedia vyvinuli, keď sme v roku 2015 začali hľadať podobné druhy mediálnych kanálov v hispánskych komunitách v Latinskej Amerike, v Španielsku a v Spojených štátoch. Odkedy sme v roku 2022 začali projekt Oasis, na tomto projekte pracovalo viac ako 60 ľudí, vrátane 34 výskumníkov s lokálnymi skúsenosťami, ktorí mapovali, analyzovali a viedli rozhovory vo viac ako 30 jazykoch.

Je dôležité poznamenať, že táto správa a adresár médií nepredstavujú konečný, vyčerpávajúci zoznam všetkých nezávislých digitálnych médií v Európe. Dúfame, že toto je iba prvý krok prebiehajúceho výskumného projektu, ktorý budeme naďalej rozvíjať.

Inšpiruje nás inovácia, odhodlanie, odvaha a často žurnalistika získavajúca ocenenia, produkovaná mediálnymi lídrami, ktorí si veľkoryso našli vo svojich rušných pracovných dňoch čas hovoriť s našimi výskumníkmi.

Skúsenosti z predchádzajúcich štúdií ukazujú, že vyzdvihnutie mediálnych kanálov uvedených v adresári projektu Oasis môže pomôcť ich lídrom  – najmä vymieňať si vedomosti a získať väčšiu viditeľnosť a uznanie od organizácií, ktoré môžu poskytnúť životne dôležitú podporu potrebnú na pokračovanie v ich práci.

Sloboda tlače

Mnohé z popredných webových stránok na Slovensku sú spojené s väčšími mediálnymi domami, ktoré zahŕňajú tlač a vysielanie, z čoho sú viaceré sú v úplnom alebo čiastočnom područí oligarchie. Online priestor je teda často odpoveďou na túto „oligarchizáciu“ – mnohé nezávislé webové stránky vznikli alebo si získali popularitu po zmenách vlastníctva na slovenskom mediálnom trhu, väčšinou z vlastníka zameraného na zisk na vlastníka zameraného na vplyv.

Je tu aj iný rastúci problém: Vzrástla popularita niekoľkých mediálnych kanálov, ktoré publikujú proruské dezinformácie a konšpiračné teórie, pričom šíria neznášanlivosť a radikalizáciu. Nie sú uvedené v adresári projektu Oasis, ale využívajú diery na trhu neplatenými správami a nútia seriózne médiá reagovať a konfrontovať ich dezinformačné kampane. To prispieva k rastúcej priepasti v slovenskej spoločnosti, tak medzi občanmi, ako aj medzi politickou elitou. 

Táto atmosféra v spoločnosti znamená rastúcu obavu o bezpečnosť novinárov, ktorí pravidelne čelia verbálnemu obťažovaniu online, často zo strany popredných politikov. Reportéri bez hraníc nad tým opakovane vyjadrili svoje obavy. Obzvlášť znepokojivé je to v krajine, kde boli novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica kvôli svojej investigatívnej práci v roku 2018 zavraždení. 

Štruktúra a dominancia na trhu

Najvplyvnejším mediálnym kanálom krajiny je komerčná TV Markíza, ktorá si zatiaľ zachovala svoju redakčnú nezávislosť, a to aj napriek zmene vlastníctva v roku 2020. Zaznamenali to aj Reportéri bez hraníc. 

Od roku 2014 došlo k niekoľkým zmenám vo vlastníctve médií, mnohé z nich viedli k rastúcej „oligarchizácii“ mediálneho trhu. Niektorí vlastníci robia z médií nástroj na dosiahnutie svojich vlastných cieľov. Tento problém je o niečo menej závažný ako u susedných krajín (ako sú Česká republika a Maďarsko), keďže žiaden vlastník nedominuje celému mediálnemu trhu, pluralita je stále zachovaná.

Je tu však jeden významný hráč – skupina Penta. Táto spoločnosť je známa jedným z najväčších korupčných škandálov v modernej histórii Slovenska a má záujmy v niekoľkých regulovaných odvetviach (ako je zdravotníctvo a bankovníctvo). Súčasne Penta vlastní najpopulárnejší týždenník, jeden z mála slovenských denníkov a najnavštevovanejšie spravodajské webové stránky (pokiaľ ide o zobrazenia stránok). Objavili sa správy, že Penta má záujem aj o kúpu TV Markíza. To sa ešte nezrealizovalo, ale po náhlej smrti vlastníka TV Markíza je otázka stále na stole. Prípadná akvizícia Markízy Pentou by bola obrovská hrozba pre pluralitu médií na Slovensku.

Na digitálnom trhu je oligarchia prítomná tiež, ale to je čiastočne zmiernené prítomnosťou niekoľkých nezávislých spravodajských kanálov, mnohé z nich sú uvedené v adresári projektu Oasis. Napríklad Aktuality.sk sú známe investigatívnou žurnalistikou a primárne onlinový Denník N je na slovenskej politickej scéne považovaný za mienkotvorné médium. 

Nezávislosť verejnoprávneho vysielania RTVS nie je plne zaručená, keďže jej riaditeľ je volený priamo politikmi v parlamente a jej rozpočet je závislý na každoročnom rokovaní s vládou. 

Financovanie médií

Primárnym zdrojom príjmu pre väčšinu mediálnych organizácií je inzercia. Mnohé kanály digitálnych médií v priebehu poslednej dekády experimentovali s rôznymi formami predplatného a väčšina novinársky orientovaných kanálov aktuálne používa paywall – čitateľ môže získať prístup aspoň k časti ich obsahu iba po zaplatení. Predplatné je pre väčšinu iba doplnkovým zdrojom príjmu, nie hlavným obchodným modelom.

Ako bolo zmienené, niektoré tradičné mediálne organizácie po finančnej kríze a digitálnej transformácii prestali byť ziskové a preto došlo k ich predaju miestnym oligarchom. Tí si môžu  dovoliť prevádzkovať aj stratové mediálne kanály, pretože peniaze zarábajú v iných odvetviach. Iné mediálne kanály opakovane pociťujú chýbajúce financie a často spúšťajú crowdfundingové kampane alebo skúšajú nové modely predplatného. Do veľkej miery absentuje financovanie pre neziskové mediálne organizácie.

V adresári je zahrnutých deväť profilov natívne (pôvodne) digitálnych médií zo Slovenska. 

V poslednom desaťročí sa na slovenskom digitálnom trhu odohralo niekoľko zmien. Denník SME, kedysi líder digitálneho trhu, stratil svoju vedúcu pozíciu v prospech digitálneho natívneho kanála Aktuality.sk a tiež bulvárneho denníka Pluska (vlastneného Pentou). SME zamklo väčšinu svojho obsahu za paywallom. Naproti tomu, aktuálny líder online trhu Pluska nemá paywall a prikláňa sa ku clickbaitovému obsahu. Aktuality.sk (jediné z vyššie uvedených zahrnuté v adresári) významne narástli v popularite od roku 2015 a boli lídrom na digitálnom trhu po niekoľko po sebe nasledujúcich rokov.

V natívne digitálnom svete je viac pozoruhodných vývojov. V prvom rade je tu viditeľný rast vo webových stránkach pre mladšiu generáciu (vo veku medzi 18 a 34 rokov). „Sme hlasom mladej generácie“ prehlasujú lídri webu Refresher, Gabor Boros a Matúš Baňovič, obaja vo veku okolo 30 rokov. Webové stránky Refresher a Startitup cielia na túto demografickú skupinu a za posledných pár rokov výrazne vzrástli, pokiaľ ide o príjem, veľkosť redakcie, publika a tiež siete menších špecializovaných webových stránok okolo nich. Najmä Startitup figuruje medzi 10-timi najnavštevovanejšími webovými stránkami na Slovensku a jeho výkonnosť je porovnateľná s webovými stránkami tradičných médií.

Odvetvie digitálnych natívnych médií produkuje veľa videa a audioobsahu. Podcasting a formáty online videa na požiadanie sa stali normou a toto odvetvie počas posledných pár rokov rapídne vzrástlo. Digitálne natívne platformy tiež majú výraznú prítomnosť a veľa obsahu na sociálnych sieťach. 

Pokiaľ ide o príjem, hlavným zdrojom zostáva inzercia. Všetci väčší hráči majú predplatné a paywally, ale takmer nikto zahrnutý v adresári neuvádza predplatné ako svoj primárny zdroj príjmu. Ich príjem obyčajne pochádza z kombinácie zdrojov, najmä z inzercie a predplatného. Ako doplnkový zdroj tieto kanály tiež získavajú príjem z YouTube, grantov, príležitostného crowdfundingu a darov, ako aj z predaja lístkov na podujatia (ako sú verejné debaty alebo kvízové noci). Mnohé kanály začali fungovať aj v tlači. Tlačia a predávajú knihy, ako aj mesačníky, štvrťročníky alebo ročenky. Denník N má aj dennú tlač (väčšinou predávanú predplatiteľom). Na slovenskom mediálnom trhu nie sú takmer žiadne grantové peniaze na podporu nezávislej alebo investigatívnej žurnalistiky. Existuje len niekoľko schém grantov pre minoritné médiá alebo kanály zamerané na kultúru.

Medzi mediálnymi organizáciami existovala určitá spolupráca v investigatívnej žurnalistike, najmä po vražde investigatívneho novinára Aktualít Jána Kuciaka. Následné vyšetrovanie prinieslo odhalenie množstva informácií inkriminujúcich mnohé verejné osoby. Tieto informácie zdieľali viaceré redakcie medzi sebou a publikácia týchto informačných „bômb“ fungovala na základe spolupráce viacerých médií. Zdá sa však, že tento spoločný projekt viacerých médií sa skončil po vyčerpaní všetkých dostupných informácií z prípadu. 

Všetci lídri, s ktorými sa uskutočnil rozhovor v tomto výskume, hovoria, že ich hlavnými platformami sú webové stránky. Všetci používajú sociálne siete, ale nie každý má na sociálnych sieťach veľké publikum. Väčšinou z publikovania na sociálnej sieti nezískavajú výrazný príjem. Na Slovensku je Facebook zďaleka najpopulárnejšou platformou, nasleduje ho YouTube a Instagram. Twitter má veľmi malý prienik. Jedinou platformou, ktorá generuje príjem pre mediálne kanály, je YouTube. Slovenské digitálne natívne mediálne kanály nepoužívajú na šírenie svojich správ služby ako je WhatsApp alebo Telegram.

Digitálne natívne novinárstvo má pozitívny dopad na pluralizmus a diverzitu na slovenskej mediálnej scéne. Niektoré z týchto kanálov sú absolútne kľúčové pre investigatívnu žurnalistiku – bez médií Aktuality.sk alebo Denník N by v krajine takmer absentovala investigatívna žurnalistika. Navyše sú tieto digitálne platformy dôležitým hlasom pre mladšiu generáciu, ktorá nemá dostatočné zastúpenie v tradičných zavedených médiách. 

Posledná aktualizácia: Január 2023